Vol.

(takmer) každí ma len odmieta

Je krásny čas dokonca sa dnes aj posúva (o hodinu menej sa bude spať) presne 03:03 (akurat pozeram na hodinky) dátum ešte fajnejší 30.03. prelieta mi dosť myšlienok v hlave o reálnych nedorobených alebo rozrobených zaležitostiach ani nehovorím. A ja sa pustím, totálne nečakane do písania na notbooku o mojom živote. Aj keĎ mi zopár – dvaja ľudia povedali raz úplne vážne ty by si mala napísať knihu som fakt nečakala, sama od seba že sa niekedy do toho pustím a ak náhodou, tak budem na havaji popíjať kokos a tváriť sa ako dôchodkyňa a ono to prišlo teraz, aj keĎ na tento vek alebo tento rok mám skôr iné plány, ktoré sa aj naplňajú aj totálne nemenia aj zhoršujú (to niesú plány ale okolnosti) ma aj momentálna moja situácia donútila sa vyrozpísať po novom notbboku, na papier som už veľa krát čosi hádzala, či písanie listov, či návrhy na pojednávania, či žiadosti o pomoc, ktoré skončili akuraát tak že papier ,,na nečisto si prečítala akurat osoba, ktorá to ešte zobrala po svojom a využila pre svoje závery.

Lenže aktuálny skutok, čo spravila kvôli mne jedna osoba teraz ma dohnal sa urgentne vysťažovať, aspon papieru či klávesnici.

Počkať idem povešať prádlo…..

Som späť……….

Nakoľko sa jedná o moju mamu – ja ju tak beriem, ako to berie ona to si posúdte sami , sa bude veľmi hnevať, možno už neprehovorí so mnou ani slovko do konca niečeho života, ale nakoľko mám silného tušáka, že sa ku knihe,opise, článku kedže bude dlhý nedostne, by sa ako milujúca matka ani nemala uraziť ani nič….no uvidíme. Nechcem tým povedať, že nečíta knihy, práveže naopak, je veľmi vzdelaná, dokonca sama sa vzdelava čo sa tyka všeliakých zákonov v tomto je veľmi sebazapretá a zodpovedná. Ako jej životné povolanie ekonomka. Takže k veci – spomínaný okamih. Ideme spať, ja hore, moja dcéra Nelka už spí, je hore, naši majú spálňu na medziposchodí, otec už vyše hodiny spí v spálni. Celý čas boli kľúče od auta otcovho,ktoré je pár nielkoľko stovák metrov od domu cca 450-650m, pravdepodobne po včerajšku aj nepojazdné kvôli budúcej skorej dufam že nie nedeľnej oprave (aj ked tam sa už naopravovali kuny ale toto jediné on nepriznáva), + kľúče od auta viacmiestneho taky cca 8 miestne veľké auto na ktoré aj keĎ mi stačí B skupina vodičského preukazu, odvaha a rešpekt či strach z cúvania ,,iba,, podľa späťákov, nakoľko je to staršieho brata auto nedovolil. A potom je tu pred barákom ešte jedno auto- zaparkované ako taká návnada pevne verím, že to je moja fantasmagorická domnienka, jedno auto taký malý rýchly starší športiak – seriovka (kľúče som nevidela počítam, že pod vankúšom, zaistené o svoju ruku alebo trezore – všetky 3. Náhradné niesú žiadne od spomínaných kľúčov ak sú neviem o nich a ani nechcem vedieť. MaMa ide tiež spať, časové rozpätie približne rovnaké. Kedže mi trebalo zbehnúť dole ešte po teplomer pre dcéru a kapesník s miskou vody som šla okolo položených spomínaných kľúčoch, ktoré obvykle ostávajú tam kde sa večer položia alebo na svoje miestečko, ktoré je furt mám pocit že iné sa nenachádzali a ani nikde podľa mojho preskenovania rýchleho celeho domu OKREM spáľne, kde sa v veľkou určitosťou uschovali. Ešte chcem podotknúť jednu dôležitú vec, že už boli zamknute dvere na dome zvnutra, kedže sa išlo spať, a v zámku je jediny kľúč , ktorý je vyrobený a ktorý sa tu používa pre všetkých alebo pre nikoho, ktorý sa z neuvedených dôvodov musel vymeniť a ktorý nemá nik ani otec ani mama, len sa s ním zamyká. Tie kľuče sa na počudovanie nachádzali v zámke vo dverách vchodových. Tento čin ukrytia týchto kľúčov od áut pre do mnou, jedine, že by ich schovala pre sebou, čomu s ami nechce veriť, ma nataľko zarazil, že som to musela niekomu zdeliť. Ešte keby som špekulovala len tak že vyjsť von, čo by spravila kedže by ostali odomknutý, čo by na mňa vytiahla, som sa rozhodla teda byť uväznená v dome, však je noc, je len sobota, dcéra mi spí aj keĎ je chorá ale sú tu ešte dvaja dospelí ľudia, ktorým by som musela najskor zdelit moje tzv. za ľubom možné výjazdy. Podotýkam nie oznamovacou formou ale opytovacou. Ale tento nachstaný odpál z jej strany ma aj uchvatil, že som veeelice zaskočená jej fantáziou, čo sa týka mojej osoby. Ako smutné či šťastné???? je veľmi podstatná vec je, že mám 33 rokov, týmto sa aj budem musiet, aj chcieť neak predstaviť, len ako bude pokračovať príbeh to som sama zvedavá, lebo pri predstavovaní je možne sa sa vrátim aj dosť v čase a tak zamotám v spomienkach, že Buohvie len ten či bude vlastne konca kraja.

Takže AHOJTE volám sa Martina mám 33 rokov pre mňa dosť pociteľný vek a prelomový, takže som sa narodila v roku 1992 v piatok nadránom 17.01. vo Veľkom Krtíší v nemocnici, tak to mám aspoň v karte, žiadne iné slová som nepočula čo sa týka tohto dňa , že ako som sa vypýtala na svet či som prvorodičku potrápila alebo či som bola na tomto svete šupy dup. Iba ak to, že som mala byť Martin, v tej dobe už ultrazvuky na určenie pohlavia sa vykonávali, nakoľko po absolvovaní takehoto vyšetrenia bolo už zrejme a velmi pravdebodobné, že budem dievča sa mi zdala táto spomienka ako jediná zafixovana v hlave ako podstatná pri mojom príchode na svet ako totálne odveci a nesúvislá. Bola to spomienka otca ktorý mal prsty či skôr spermie na mojom zrodení. A aby som Vás uviedla do stručného kontextu a asi aj veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeelmi odvijajúcej sa okolnosti v mojom živote to skrátim. Od detstva, plienok, pár mesiav asi aj jeden, som žila bola vychovánaná najskôr v náhradnej starostlivosti neskôr v pestúnskej starostlivosti u mojich rodičov, ktorí sú ale po rodinnej strane moji ako keby srynia- neviem to ani nazvať, tu odkiaľ pochadzam som asi ani taketo oslovenie rodinného člena alebo pomenovania osoby nepočula. No na Horehroní to používajú. Takže moja mama je akože moja stryná a môj otec je akože môj strýko, ktorý je zároveň najstarši zo všetkých babkiných synov a brat môjho biologickeho otca ktorý bol zo všetkých z druheho konca ale najmladší. To je v rode, preto mám priezvisko rovnaké ako moja rodina po otcovi, lebo stihli aj svadbu aaaaaaaaaaale to tiež take slová…to taká svadba….a to je všetko.

Z fotiek svadby kde uz vlastne boli všetci moji bratrančíkovia a sesternice, kedže z otcovej strany po babke som ja najmladšie a posledné vnúča (to som vlastne bola už v bruchu) ale nebolo vidno, ževraj ona bola už tučná predtým by som ani povedala ale matematika nepusti, boli už aj moji akože bratia respektíve bratranci o viac než 1O rokov starší. Konkretne jeden 11 a druhy 13 starší netuším presne, nikdy som sa nad tým až tak nezamýšľaľa. Viem že medzi nici je skoro 2,5 ročný rozdiel

Idem si oddychnúť. Očká ma bolia .ccmmmmuk